Petraela_x píše:Tak hoci som si už čo to o tomto diele prečítala skôr ako som ho videla, ja nemám slov. Práve pred asi 15timi minútami som ho dopozerala a ešte sa mi z očí púšťajú slzy. Tesne na to mi zavolal priateľ a aj som sa mu nevedela vyjachtať do telefónu čo robím a ako sa mám. Nejako mi nefungoval mozog... veľmi ma to zobralo a ja si seba v tej situácii neviem predstaviť, ani nechcem.
Kedy bude mať tá ženská konečne kľud a bude šťastná? Keď sa tak obraciam v histórii aktov x tak povedzte mi kedy bola šťastná viac ako jeden deň? Keď sa dozvedela, že je tehotná zároveň zmizol Mulder, takže to bol len smiech cez slzy, keď sa konečne objavil, ich vzťah balansoval, kým sa Mulder poriadne pozviechal a na konci, keď sa malý narodil, krásny a zdravý a oni si jasne dali najavo čo k sebe cítia... koľko to trvalo? Deň? nanajvýš dva a potom sa Mulder musel odísť skryť. Takže boli rodinou asi tak jeden deň.. úžasné a na miesto toho aby na tatíka čakali Scully a William spolu, musela urobiť rozhodnutie ktoré jej život poznačilo možno viac ako všetko, čo prežila s Mulderom.
Bola som prekvapená keď som videla, že DD režíroval časť, myslím, že to bola dobrá práca. Len keby už konečne niečo skončilo aspoň trochu dobre...
Je to tak,člověk se nad Scullyovou prostě musí zamýšlet.Doopravdy sťastná byla jen v prchavých okamžicích,v té každodenní temnotě jí byla oporou vlastní víra a charakterová pevnost a potom Mulder.Jak říká v jenom díle:"Já myslím,že samotu si člověk volí."To je klasický scullyovský výrok o samostatné volbě.