Kult X

JEDNOTLIVÉ SÉRIE AKT X
1. | 2. | 3. | 4. | 5. | 6. | 7. | 8. | 9. | 10. | 11.

Nedotknutelné věci (povídka)

autorka Mimic117 | překlad xloverin | rating PG-13 | zasazení 6. – 7. série | obsahVerejnosť je neuveriteľne tolerantná. Prepáči všetko okrem geniality.“ Oscar Wilde | povídka ke stažení

povidka_nedotknutelne_veci.jpg

Genialita je schopnosť vidieť veci, ktoré sú neviditeľné, manipulovať s vecami, ktoré sú nedotknuteľné, spojiť veci, ktoré sú nespojiteľné.“ – Joseph Joubert (1842)

Morrowove Vodopády, Ohio; Konferenčná miestnosť B, streda, 9:47

Je to tak jasne, ako nos na Mulderovej tvári.

Dokonca aj ja viem, že všetci ťahajú za zlý koniec, a to som len zelenáč. Moji o tri dekády starší ‚synu, ja som rozbíjal chodníky ešte predtým, než si sa narodil‘ kolegovia s egami veľkými ako hora

Olympus sa nedokážu obzrieť za svoje nafúkané hlavy a to ma strašne vytáča.

Po nájdení piateho nahého uškrteného tela mladej ženy v rieke (tentokrát zaveseného nad vodopádmi priamo uprostred mesta, pre potešenie turistov) kapitán pribral k prípadu ďalších dvoch ľudí. A zavolal na pomoc FBI. Morrowove Vodopády je pekne veľká pasca na turistov, ale za normálnych okolností nemávame päť neobjasnených vrážd za menej ako dva roky. Naše malé detektívne oddelenie sa podľa potreby mení na hliadkové, čo sa deje väčšinu času. Ak sa tu niečo vyšetruje, tak je to vlámanie do baru alebo ukradnuté auto, ktoré vzal dakto na prechádzku. Povýšili ma len pred troma mesiacmi, takže som si nemyslel, že by som sa dostal k tomuto prípadu, ale ajhľa, povedali, že by som mohol ‚počúvať a dačomu sa priučiť‘. Ako keby to bol nejaký tréningový kurz a nie vyšetrovanie vraždy.

Nevadil by mi ich blahosklonný postoj, keby aspoň sakra dobre počúvali toho experta, ktorého sem dovliekli z takej diaľky na konzultáciu. Chceli profil a chceli ho včera. Je to štandardardná požiadavka, ale zdá sa, že chcú aby pasoval aj do ich vlastných zaškatuľkovaných predpokladov. Z toho, čo som započul, na BSU (Behavioral Science Unit pozn.) zúri chrípka, tak zavolali niekomu, kto už síce na BSU nerobí, ale stále robí pre Úrad. Kvôli čomusi si zvláštny agent Fox Mulder vôbec nesadol do noty s našincami. Každý od kapitána nižšie zaujal voči nemu obranné stanovisko. Možno vedia čosi, čo ja neviem, ale zatiaľ sa mi ten chlapík páči. Mulder mal prípad v ruke len jeden deň a už zamiešaval vyšetrovanie skutočne veľkou varechou.

„Ako to, že ste si taký istý, že nájdeme ešte viac tiel?“ Gillman bol najhorší zo všetkých. Za normálnych okolností je to relatívne slušný človek, ako sa na ja-viem-všetko detektíva patrí, no Muldera otravuje už odkedy sme si sadli za stôl. Z opatrného bezvýrazného pohľadu na Mulderovej tvári som ho podozrieval, že vedel, že ho zvozia pod čiernu zem ešte skôr, ako im predostrie svoje závery.

Nescoe rozhodne nenechal Gillmana zlízať všetku smotanu. „Áno, ako viete, že len teraz nezačal s hádzaním tiel do rieky? Možno vie, že vo vode sa oveľa ťažšie hľadajú dôkazy. Možno je až taký prefíkaný.“

Nedokážem uveriť Mulderovej sebakontrole. Ja by som už pred polhodinou rozhadzoval rukami a nadával na predkov každého z nich. Nechápem, prečo ho tak otvorene kritizujú, no Mulderovi sa väčšinu času darí skryť podráždenie vo svojom hlase. „Povedzme, že zastavíte auto kvôli nezastaveniu na stopke. Obaja ste zaparkovali na jednej strane cesty, váš maják svieti, vodič druhého auta sa ani nepohol. Z čoho máte tak nepríjemnú husiu kožu, že vytiahnete zbraň alebo zavoláte posily ešte predtým než vyjdete z auta?“

Nescoe zažmurkal, párkrát naprázdno otvoril a zatvoril ústa, kým odpovedal. „Neviem. Skúsenosť? Inštinkt? Robil som v tomto bordeli ešte predtým, než ste sa narodili, tak som sa naučil pár vecí. Prečo?“

„Pretože to isté robím aj ja.“ Ospravedlňujúci výraz na Mulderovej tvári takmer prejde do úškrnu. „Naučil som sa zopár vecí tak, že som sa dostal masovým vrahom do hlavy. Robím prepojenia tam, kde sa zdá, že žiadne nie sú, prepojenia, ktoré iní ľudia zvyčajne nevidia. A čo som zistil je, že chlapík, ktorého hľadáte, nezačal s tým, že hádže telá do rieky. Tieto obete boli zabité s precíznosťou, ktorá rozhodne nie je typická pre vrahov nováčikov. Predtým sa obetí zbavoval niekde blízko svojho domu, niekde v preňho známej oblasti. Ale hoci tú oblasť pozná, býva niekde nablízku, nie priamo v meste. Už dlhšiu dobu vraždí. Našli ste len päť tiel za posledné dva roky. To znamená, že má skrýš niekde inde.“

Konečne som mal čím prispieť do diskusie, ale „Myslím, že máte pravdu…“ je všetko k čomu som sa dostal. Štyri hlavy sa otočia ku mne, každá s vlastným neveriackym výrazom na tvári. Som si istý, že Gillman, Massure a Nescoe sú šokovaní, že som sa vôbec opovážil povedať niečo bez ich dovolenia. Mulder vyzerá byť príjemne prekvapený. Pravdepodobne usúdil, že som nemý, z toho, že som sa doteraz vôbec nezapájal. Nechcem, aby si myslel, že každý v oddelení detektívov zostal trčať v stredoveku. Niektorí z nás dokonca čítajú súčasnú literatúru.

Gillman s odporom zvraští tvár. „Carr, nemáš ani potuchy o čom to hovoríš.“

„Ale áno, mám.“ Naozaj nechcem byť kritizovaný, ale nemôžem nechať Muldera bojovať samotného, keď viem, o čom hovorí. "Vražda funguje ako hocičo iné v čom sa chceš zlepšiť: trénuješ. Pri tej poslednej obeti ME poznamenali, že MO (modus operandi pozn.) je rovnaký ako pri predchádzajúcich obetiach, ten istý spôsob zviazania a materiál, ale oveľa menej rán. Ten chlapík vie, čo robí, pretože trénuje a zlepšuje sa. To znamená, že bude ešte viac tiel, hoci sme ich ešte nenašli.

Massure otvorí ústa, no Gillman ho predbehne. „Okej, chlapče, okej. Povedzme, že máš pravdu a zmenil spôsob zbavovania sa tiel. Aký dôvod na to mal?“

„Áno,“ Nescoe sa k nemu pripojil. „Keď vraždí už roky a prechádza mu to, prečo zrazu upútava pozornosť na svoju malú záľubu?“

Pokrčím ramenami a pozriem sa na Muldera. Nemám všetky odpovede, ale stavím sa, že Mulder áno. Na chvíľu skloní hlavu. Neviem povedať, či sa modlí alebo sa len snaží niekomu nevraziť. Keď sa opät vystrie, na jeho tvári je z polovice výraz triumfu a z polovice výraz hororu. „Pretože dom je už plný.“

Doslova som cítil ako sa z mojej tváre vytráca všetka krv, akonáhle ho ostatní začali bombardovať otázkami.

„Aký dom? Veď my ešte nemáme ani podozrivého!“

„O čom to do čerta hovoríte?“

„Hovoríte, že má telá ukryté v šatníku?“

Mulder pokrútil hlavou. „Pod ním. Pozerajte pod ním. Ako u Gacyho. Stavím sa, že má o ňom aj všetky možné knihy, články a novinové výstrižky.“

Bože dobrotivý. Dáva to až hrôzostrašný zmysel. John Wayne Gacy začal vyhadzovať svoje obete do rieky potom, ako sa preplnil jeho priestor pod podlahou.

Mulderov pohľad sa upriamuje na niečo v diaľke, ďaleko za zamračenými tvárami pred ním. Keď prehovorí, jeho hlas je pevný, zbavený akýchkoľvek emócii. „Tie v rieke sú čerstvé. Pod domom sú staršie. Možno tam už nič okrem kostí nie je. Nalial na ne vápno, kým boli ešte čerstvé. Po tom ako sa jeho susedia sťažovali na smrad, ich očistil predtým, než ich zakopal. Kyselinou? Teraz vyhadzuje obete do rieky, pretože je to oveľa výhodnejšie a okrem toho, pod domom už nie je miesto.“

Mojím telom prebehla vlna mimovoľnej triašky. Myslím, že niečo podobné postihlo aj Muldera. Vtom sa jeho oči zaostrili a otázky začali nanovo. Nenechal sa nimi vyviesť z miery, len občas prejavil trochu pochopiteľnej netrpezlivosti.

„O koľko viac?“ dožaduje sa Massure.

„To sa nedá povedať.“ Mulder pokrčí ramenami. „Budete to vedieť, keď uvidíte veľkosť jeho pivnice alebo jeho priestoru pod podlahou.“

Gillman rozhodí rukami.„A ako to máme vedieť? Pozrieme sa do kryštáľovej gule? Ani nevieme, aký dom hľadáme!“

Sedím dosť blízko pri Mulderovi, takže počujem jeho sarkastické ‚ha ha‘ zamrmlanie. „Skontaktujte sa s Úradom pre zdravie,“ povie, prehrabávajúc sa v zložke na stole. Konečne vytiahne kúsok papiera a začne písať bez toho aby zdvihol oči. „Susedia sa už sťažovali na ten zápach. Môže to byť tiež ďalší dôvod prečo začal hádzať telá do rieky.“

„Ako ďaleko dozadu máme ísť?“

„Začnite desiatimi rokmi, aj keď podľa mňa sa v tom vezie už dlhšie.“

Gillman ohrnie nosom. „To potrvá týždne! V okolí sú prasačie farmy. Máte predstavu koľko sťažností na zápach musia dostať každý mesiac?“

Mulder zakloní hlavu dozadu. Rukou mu šklbne, ako keby chcel vyhodiť ceruzku ku stropu. „Všetko, čo musíte urobiť je zamerať sa na adresy, ktoré podali viac ako dve sťažnosti voči zápachu za posledných desať rokov. Stavím sa, že ich bolo najmenej päť, každá z nich vysvetlená ako buď zviera, čo zaliezlo pod dom a zdochlo alebo ako hnijúci odpad, ktorý smetiarska spoločnosť zabudla niekoľko týždňov vyzdvihnúť. Nebude to trvať dlho akonáhle budete mať v ruke zoznam sťažností.“

Papier, na ktorý predtým čosi naškriabal, podá Gillmanovi. „Nesľúbil som spraviť plný profil, ale potrebujete vedieť len pár vecí, aby ste ho našli. Na rozdiel od Gacyho, tento chlapík žije sám, možno so psom uviazaným na reťazi v záhrade. Vlastní dom, pravdepodobne ho zdedil od rodičov. Je uzavretý do seba, ale susedia ho nepovažujú za divného. Jeho zamestnávateľ povie, že je to pracant, zvyčajne presný, žiadne problémy so správaním. Pravdepodobne pracuje v stavebníctve, pokrývač alebo murár, ale v robote je veľmi pedantný. Vek 35 až 45, závisí to od toho, kedy začal vraždiť. To by vám ešte viac malo zúžiť hľadanie. Keď budete mať zoznam podozrivých, zoberte profil k sudcovi a on vám vystaví zatykač. Ostanem tu pár dní a uvidím, či vám budem môcť ešte s niečím pomôcť.“

Ako si Gillman berie papier, zahliadnem na jeho tvári nie-bohvieako-skrytý záblesk skepticizmu. Nescoe a Massure tiež nevyzerajú byť veľmi presvedčení. Títo idioti nikdy nevideli Mlčanie Jahniat? Tento chlapík je skutočný!

Gillman sa postaví a hodí po mne okom. „Okej, chlapče, počul si, čo potrebujeme. Zavolaj na Úrad zdravia. Tak začneme s tým cirkusom.“ Potom otvorí dvere a nasledovaný Nescoem a Massurem odchádza, bez jediného slova k Mulderovi.

Mám 33 rokov. Kedy už konečne prestanem byť ‚chlapče‘?

Mulder stále sedí a pretáča ceruzku v prstoch. Nevyzerá, že by sa ponáhľal späť do motela, berúc do úvahy okolnosti, ktorým bol vystavený. Vykročím k dverám, ale nemôžem jednoducho odísť bez jediného slova. Obrátim sa a vidím, že ma Mulder pozoruje skúmavým pohľadom.

„Pozrite,“ začnem, ale zastavím sa. Nie som si istý, či sa ja mám ujať ospravedlnenia, ale moja mama ma nenaučila byť nezdvorilý k hosťom. A agent Mulder je náš pozvaný hosť, sakra. Začnem znova. „Ospravedlňujem sa za svojich kolegov. Oni sú vlastne celkom dobrí chlapi, dobrí detektívovia tak isto. Neviem čo-“

Mulder zdvihne ruku a preruší ma. „To je v poriadku detektív Carr. Som zvyknutý na to, že sú moje teórie bombardované tými najlepšími. Len sú opatrní, robia si svoju prácu.“

Jeho mierny tón ma ešte viac vytočí. „Ale oni si zažiadali odborníka na profily, požadovali pomoc od kapitána! Pomysleli by ste si, že budú mať aspoň toľko slušnosti, že budú trochu počúvať. Správajú sa ako keby ste tu predvádzali dáke voodoo alebo bosoráctvo, aby ste našli toho chlapíka. Jednoducho ich nechápem.“

Ospalo sa uškrnie. „Myslím, že moja reputácia sem prišla skôr ako ja. Nie som si istý, čo odo mňa očakávali, ale niekedy je útok lepší než obrana, keď sa bojíte toho, čomu čelíte. Nebudem im to vyčítať.“

Jeho reputácia? Čo to má znamenať? Je zvláštny agent FBI. O akej reputácii to hovorí?

To už nezistím, pretože počujem Gillmana vykrikovať. „Carr, zdvihni svoj poondiaty zadok a zožeň ten zoznam z Úradu zdravia. Predsa sa len tak nezhmotní na tvojom stole.“

Z nejakého dôvodu sa Mulder usmeje.

Bol by som sakra rád, keby mi ktosi konečne povedal, čo sa tu deje.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

21:14

Ak má Mulder pravdu, tak na má na to nos. Trvalo to takmer celý deň, kým som z Úradu zdravia dostal ten zoznam, po nekonečnom hundraní z ich strany a mávaním policajným odznakom z mojej. Ale dostať som ho dostal, asi tak hodinu pred skončením šichty. Takto sa to zvyčajne deje, takže som už vopred zavolal Jenny, že na večeru neprídem. Je to úžasná manželka, priniesla mi ju na stanicu. V tom čase už Gillman, Nescoe a Massure odtiahli domov, nechávajúc ma samotného čakať na zoznam.

Mulder odišiel späť do motela asi hodinu potom, čo skončilo zasadnutie, inak by som ho pozval na večeru. Ostal len tak dlho, aby si usporiadal poznámky a vybavil zopár telefonátov. Môj stôl je hneď oproti zasadačke, takže som nemohol nepočuť zopár telefonátov. Zdá sa, že doma naňho tiež čaká žena, Sally alebo tak nejako. Snažil som sa veľmi nenačúvať, ale keď vyprskol smiechom so slovami ‚nie, nenaštval som miestnych, aspoň nie viac ako zvyčajne.‘ tak som si nemohol pomôcť. Podľa toho ako ľudia hovoria do telefónu, viete povedať, že sú zaľúbení. Znel presne tak, ako keď ja hovorím s Jenny. Ešte viac ma to podnietilo dokázať, že má pravdu a uzatvoriť prípad, aby mohol ísť domov.

Keď som dojedol, vrhol som sa na zoznam z Úradu zdravia. Bolo to presne tak, ako Mulder povedal. Bude mi to trvať len pár hodín a zúžim zoznam podozrivých domov na 15, v rôznych oblastiach. Potom ako vytiahnem mapu, som schopný to zúžiť len na štyri možné domy. Nie je ich tam viac, ktoré by spĺňali Mulderove kritérium: blízko mesta, ale nie v ňom. Z neznámeho dôvodu mi z jedného domu naskakuje husia koža, presne ako to Mulder tvrdil dnes ráno. Všetko, čo mám, je mapa s bodkou, ale tá bodka vyzerá zlovestne ako kobra. Vytiahnem mapu z Google Earth so všetkými štyrmi domami a moje znepokojenie narastie ešte väčšmi. Ten dom má susedov rovnako blízko ako ostatné, ale dačo na ňom je… Ešte raz si prehliadnem obrázok na monitore. Všetky domy v tej oblasti vyzerajú rovnako, tak čo je to, čo vo mne vyvoláva ten pocit paniky? Susedia na jednej strane sú relatívne blízko, oddelení len živým plotom z borovíc. Prírodná zvuková izolácia. Nikto iný nemá okolo seba tak veľa stromov. Keď priblížim opačnú stranu toho domu, pocit paniky vzrastie až do vesmíru. Jedno rameno rieky tečie v postačujúcej vzdialenosti od domu, zvlášť ak máte traktor alebo nákladiak s vlečkou na prenášanie mŕtvych tiel. Toto musí byť ten dom. Všetko sedí, aj to, že rieka tečie smerom do mesta.

Skontrolujem čas a zavolám Gillmanovi, aby som zistil, čo bude robiť. Dúfam, že po tom rovno skočí, vyjde von a zabúcha na pár dverí za účelom získania nových informácii. Ale povie len aby som nechal zoznam a mapy na stole. „Ľudia tu neostávajú dlho hore, nechodia do klubov, chlapče. Len by sme ich odtrhli od ich telenoviel, čo by sa mohlo obrátiť proti nám, pretože mi ich chceme uvoľnených a ochotných porozprávať sa.“ Som sklamaný, ale ja tu nevelím. Ak máme šťastie, dnes žiadna žena v rieke neskončí.

Vytlačím mapy z Googlu a prilepím k nim poznámku, na ktorý dom sa máme zamerať a prečo. Zrejme ma aj tak budú ignorovať, pretože som len zelenáč, ale musím to aspoň skúsiť, pre pokoj v mojej duši.

Zhasnem svetlo na stole a zastavím sa na kus reči s dispečerom. Mám nepatrnú nádej, že nechám tento prípad v kancelárii namiesto prehadzovania sa večer v posteli, snívajúc o dome plnom starých kostí, ale rozhodne by som si na to nestavil.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Štvrtok, 2:11 PM

Najväčšie uspokojenie pramenilo z pohľadu na ich tváre keď vysvitlo, že John Leon Alder sa zhoduje okrem jedného, so všetkými bodmi v Mulderovom profile.

Klopať na dvere sme začali o deviatej ráno. Dnešné rodiny mávajú bežne dva príjmy, takže sme neboli prekvapení, keď v prvých dvoch domoch nebol nikto doma. Gillman povedal, že prídeme neskôr ak bude treba, ale medzičasom sme overovali ďalšie domy. Prirodzene, nezačali sme s najviac podozrivou možnosťou. Ostatní si mysleli, že bude lepšie ak najprv eliminujeme ostatné možnosti a potom sa sústredíme na ten dom, čo mi tak pílil nervy. Hocijako, len nech im to spraví dobre.

V čase keď sme sa dostali k podozrivému domu, som ani trochu nezmenil svoj názor. Gillman a Nescoe vypočúvali susedov na jednej strane, zatiaľ čo Massure a ja sme si vzali stranu druhú. Mali sme šťastie. Tri susedné domy obývali dôchodcovia, ktorí boli viac než šťastní, že sa nám mohli zdôveriť so svojimi sťažnosťami na zápach od suseda. Jeden pár dokonca vyhlásil, že aj napriek živému plotu z borovíc cítili neznesiteľný zápach a čas od času sa naň sťažovali na Úrade zdravia už prinajmenšom pätnásť rokov. Vyšli nám veľmi v ústrety, čo sa týka rodinnej histórie suseda: rodičia zomreli, jediný syn zdedil dom, býva tam sám, mal psa (pred časom zomrel, jediná vec, v ktorej sa Mulder zmýlil), pracuje ako miestny pokrývač, ako sused je v poriadku ale je uzavretý do seba. Bingo. Všetky body z profilu sa pekne zoradzovali, jeden po druhom.

Kým Massure a ja sme čakali na ostatných, kým dokončia svoje vypočúvanie, vybral som sa po ceste okolo podozrivého domu. Nešiel som do dvora. Nemusel som. Bolo tam čosi… niečo okolo domu. Navonok nevyzeral nijak rozdielne oproti ostatným domom zo susedstva: pekne pokosený trávnik, tráva upravená okolo chodníka a príjazdovej cesty, psia búda (chudák pes), zopár kvetín a stromov, vkusne vymaľovaný dom. Majiteľ si dal sakra záležať na dome a dvore, aby vyzerali pekne. Ale nemohol som sa zbaviť pocitu smrti, ktorý vyvieral priamo spod zeme. Raz som čítal citát Maxa Houcka: „kosti hovoria utrápeným hlasom“. Presne tak som sa cítil hľadiac na ten dom.

Keď sme sa všetci opäť zhromaždili pri aute, mali sme k dispozícii oveľa viac informácii.Vrátili sme sa naspäť do mesta, kde ma vysadili na stanici, aby som našiel všetko čo sa dá o istom Johnovi Leonovi Alderovi. Ostatní si zobrali profil a výpovede svedkov a vybrali sa po zatykač. Potom udalosti nabrali rýchly spád.

Bol som stále v kancelárii, keď začali vykopávať kosti. Našli svätyňu, skoro ako mal John Wayne Gacy: knihy, výstrižky z časopisov, články z novín, presne ako Mulder predpovedal. Nebol som tam keď zatkli Johna Aldera v jeho práci. Massure mal toľko úcty aby mi zavolal a povedal mi, že majú toho pravého, vraždy skončili. Chlapík sa dokonca priznal, keď ho skonfrontovali s dôkazmi, niečo v zmysle, že mal vedieť, že to bol zlý nápad hádzať telá do rieky.

Zavolal som Jenny, aby som jej to povedal. Zúrila, že som nebol pri zatýkaní, ale mne to bolo jedno- Ostatní pravdepodobne chceli uznanie, pretože daktorí z nich pracovali na tom prípade už dva roky. Čo sa mňa týkalo, najdôležitejšie bolo, že Mulderove inštinkty mali pravdu, tak isto, ako moje.

Trvá to len pár hodín, kým nazhromaždím všetko, čo vieme o Alderovi. Je to dosť hlúpy chlapík, ak nerátame tie vraždy, čo spáchal. Už tu nič nemôžem urobiť, preto som sa rozhodol, že vyrazím za Mulderom. Cítim, že si zaslúži o tom vedieť a stavím sa, že sa ešte nikto neunúval mu zavolať.

Zo stanice som sa vybral peši. Asi som mal ísť autom, ale päťmíľová prechádzka mi urobí dobre. Posledné dva dni mi dali dôvod na rozmýšľanie. Vždy som vedel, že niekde tam vo svete je veľké zlo, ale predtým nikdy nebolo v tom istom meste ako ja. Masový vrahovia a blázni majú vystrájať v iných mestách, väčších mestách, nie v tých mojich. Byť tvárou v tvár takého hrozného zločinu v meste, kde som strávil väčšinu svojho života, ma zanechalo odrezaného od sveta a viac ako trochu nahnevaného. Ak by mal byť náš svet vystavený ľuďom ako John Alder, chcem pomôcť zastaviť ich. Akosi si nemyslím, že by som takú šancu dostal, ak by som ostal tu.

Jenny a ja sme vlastne hovorili o presťahovaní sa do Daytonu, ešte predtým ako som promoval. Nie že by sme neboli radi tam kde sme. Morrowove Vodopády sú pekným mestom, ale nechcem skončiť ako Gillman a ostatní, večne nespokojní, cynickí s úzkoprsí. Vždy sme si vraveli, že odídeme, keď nastane správny čas. Možno ten čas už nastal.

Zastavím sa na motelovej recepcii, aby som sa spýtal Gerryho, v ktorej izbe býva agent Mulder. Pokiaľ viem, nikto s ním nehovoril od nášho stretnutia v stredu ráno. Napadlo ma, že to možno vzdal a odhlásil sa, ale nie, on je ešte stále tu. Nevinil by som ho, keby odišiel.

Zaklopem na dvere jeho motelovej izby v tom istom čase ako začujem za sebou škrípanie pneumatík. Je to Gillman, Nescoe a Massure. Čo tu dočerta robia? Myslel som si, že už nikdy nebudú chcieť počuť meno Fox Mulder, nie ešte, aby ho sami navštívili. Dúfam, že nemajú v pláne pokračovať vo výstupe, aký som mal možnosť vidieť včera.

Dvere motelovej izby sa otvoria a ukážu Muldera v šortkách, tričku a bosého, ktorý rozhodne nevyzerá na to, že sa chystá pobaviť hostí. V ruke drží mobil, ale akonáhle zbadá trojicu mojich starších kolegov, povie:„Hej, Scullyová, musím končiť. Došla návšteva. Zavolám ti neskôr.“ Bez pozdravu zavesí.

Scullyová? Včera som si myslel, že to je meno a nie priezvisko. Možno ešte nie sú svoji.

Ostatní si dávajú načas s vystúpením z auta, takže využívam pár sekúnd na to, aby som povedal Mulderovi, prečo som vlastne za ním prišiel ja. „Vedel som, že máte pravdu. " Prezradím mu. "Ja som to tiež tak cítil. Vedel som, ktorý dom to bol, hneď ako som zbadal jeho polohu na mape. Všetko bolo tam, presne ako ste povedali. Blízkosť rieky, susedia so sťažnosťami na zápach, dokonca mal ešte aj psa, kým nezomrel pár týždňov dozadu. A keď som stál pred tým domom…“ Zrazu ma znovu striaslo pri pomyslení na mŕtvych kričiacich spod zeme.

Mulder položí ruku na moje plece a stisne ho. „Viem na čo myslíte, viem presne na čo myslíte.“

Boli sme prerušení, keď sa k nám pridali postarší muži. Massure je prvý, kto sa dostane k dverám. Čokoľvek prišli povedať, práve on asi prehral hru kameň/papier/nož­nice. Všetci mi kývnu, keď sa zhrčia do kruhu pred Mulderovou izbou, ale nikto sa nespýta, prečo som tam. Chvíľka trápneho ticha prebehne skupinkou, až kým sa Massure konečne neujme slova.

„Všetci sme sa tu chceli zastaviť, kým odídete a poďakovať vám za vašu pomoc.“

Mulderove oči sa rozšíria ako prechádza pohľadom z Massureho na Gillmana a Nescoa. Ostatní dvaja prikyvujú ako handrové bábiky na trampolíne. Massure pokračuje: „Tiež by sme sa vám chceli ospravedlniť za to, ako sme sa k vám správali včera. Nechceli sme vás nerešpektovať, ale musíte priznať, znelo to ako čierna mágia, to všetko, čo ste zo seba chrlili, akoby ste vedeli o čom rozprávate. Ale dočerta, mali ste pravdu! Dostali sme toho sukinho syna, vďaka vášmu profilovaniu. John Leon Alder, odsúdený na smrť, so žiadnou možnosťou na milosť. Už začali vykopávať telá v pivnici, keď sme ho odchádzali zatknúť. Práve prechádza súdnym procesom, tak sme si povedali, že prídeme poďakovať, aby ste vedeli, že ste spravili dobrú vec.“

No, polejte ma horčicou a volajte ma hotdog. Tak toto som teda fakt nečakal. Myslím, že sa naozaj dá naučiť starého psa nové triky.

Nasleduje hromadné podávanie rúk a gratulácie. Nescoe pobúcha Mulderovi po chrbte, až skoro stratí rovnováhu. Gillman si odkašle. „No, prepáčte, že sme o vás pochybovali, agent Mulder. Nemáte nám to za zlé?“

Mulder pokrúti hlavou. „Robili ste si svoju prácu, ja som si robil svoju. Profilovanie môže byť niekedy… strašidelné, ak ste s tým predtým neprišli do styku.“

Nescoe strčí Gillmana lakťom do rebier. „Keď už hovoríme o strašení, čo sme si o vás mali myslieť, po tom, čo sme o vás počuli? Predpokladali sme, že sa tu objavíte s vyhlásením, že tie vraždy spáchali mimozemšťania, Lochnesská príšera alebo podobná blbosť.“

Mulder odmietavo mávne rukou. „Ale…vedel som hneď, že to bude ľudský vrah. Keby ste povedali, že obete zmizli, možno by som uvažoval o mimozemšťanoch, ale mŕtve telá sú väčšinou dielom typického masového vraha. Ibaže by to bol vlkodlak alebo upír.“

Ostatní sa hlučne zasmejú, ale akosi si nemyslím, že Mulder žartuje. Výraz v jeho očiach hovorí:‚viem niečo, čo vy neviete‘. V duchu si spravím poznámku, aby som sa s ním ešte nezabudol stretnúť a vypýtať si telefónne číslo, alebo e-mail. Mám taký pocit, že by vedel rozprávať lepšie príbehy ako tie, o ktorých sa dopočujem tu. Tu sa toľko napočúvate o zlodejoch, čo sa pretiahli komínom v krčme Fireside, až vám všetky tie historky budú znieť rovnako.

Massure pozrie na hodinky. „Radšej by sme sa už mali vrátiť páni. Ešte stále máme plno roboty s ukončením tohoto prípadu. A ešte raz vďaka za pomoc agent Mulder. Celé mesto to oceňuje.“

Znova sa ozývajú slová vďaky a podávajú sa ruky, kým sme pripravení odísť. Nescoe mi tvrdo položí ruku na chrbát. „Poďme chlapče. Hodíme ťa späť, kým ťa nebudú omínať plienky.“

Zagúľam očami a vidím, ako sa Mulder snaží zakryť smiech kašľom, kým ostatní sa nahlas rozosmejú. Opúšťajúc izbu ako posledný, počujem Muldera zavolať moje meno. Keď sa otočím, drží v ruke vizitku. „Ostaňte v kontakte detektív Carr. FBI by mohla potrebovať ľudí ako vy, s dobrými inštinktami a otvorenou mysľou. Možno by ste mohli pouvažovať o tom, byť agentom. Z tej pozície sa môžete uchádzať na BSU o miesto odborníka na profily. Myslím, že pre oddelenie budete prínosom.“ Uškrnie sa. „Len im nepovedzte, že som vás poslal ja.“

Tak toto je vážne nečakané. Celkom neviem, čo povedať, takže si zoberiem vizitku a natrčím ruku. Usmievame sa na seba asi minútu, kým si naposledy podáme ruky a ja sa vydám za kolegami.

Na zadnom sedadle auta, zaškatuľkovaný medzi štyridsiatnikmi so zúženým obzorom a predsudkami, zrýchľujúc na ceste za vlámaniami a rýchlo jazdiacimi puberťákmi, zisťujem, že ešte stále neviem, čo ostatných tak vydráždilo voči Mulderovi, ale plánujem prikvačiť Massureho pri prvej príležitosti. Je to najväčšia klebetná baba odvtedy, čo zomrel môj pradedko.

Nevnímam ustavičné prekáranie a šťuchanie do rebier a medzi prstami prevraciam Mulderovu vizitku. Zaujímalo by ma, ako dlho trvá stať sa odborníkom na profily.

Tento článek byl zveřejněn 7.12.2008 v 21:54 v kategorii Povídky.

Komentáře: 3

  1. luca napsal(a) 7.12.2008 v 22:15

    Tahle povídka se mi líbila, už když jsem ji četla poprvé. Originální a navíc ta krásná slovenština… Super! :-))

  2. Hanka napsal(a) 7.12.2008 v 22:16

    No, polejte ma horčicou a volajte ma hotdog. :)))
    Líbilo, takové stručné, ale úplně mě to potěšilo :)

  3. ZuzkaMuf napsal(a) 8.12.2008 v 18:58

    dobrá povídka, zase na jiný žánr než ship – moc se mi to líbilo :o) a ani mi nevadilo, že tam Scully nebyla tzv.na živo

Řekněte nám svůj názor!